Jump to content

Dior Fall Sow

Go tswa ko Wikipedia

Elisabeth Dior Fall Sow ke moitseanape wa molao le moithuti wa molao wa kwa Senegal.[1] E ne e le mosekisi wa ntlha wa mosadi kwa Senegal, a tlhophiwa go ya kwa Kgotlatshekelo ya Tsheko ya Ntlha ya Saint-Louis ka 1976. Ke Moeteledipele wa Association of Women Jurists. [4]

Botshelo jwa gagwe

[fetola | Fetola Motswedi]

Ka 1976 Dior Fall Sow o ne a tlhophiwa go nna Mosekisi wa Setšhaba kwa Saint-Louis, [1] a mo dira mosekisi wa ntlha wa mosadi wa Senegal. O ntse a le Mokaedi wa Bosetšhaba wa Tlhokomelo ya Thuto le Tshireletso ya Loago, Mokaedi wa Merero ya Semolao kwa Sonatel-Orange, Mogakolodi wa Semolao wa International Criminal Tribunal for Rwanda, Motlhotlhomisi-Kakaretso wa Kgotlatshekelo ya Boikuelo ya Kgotlatshekelo ya Bosenyi ya Rwanda, le Mogakolodi wa Kgotlatshekelo ya Bosenyi ya Boditšhabatšhaba.[ 5]

Morago ga go dira thuto e e neng e duelelwa ke UNICEF go dumalanya molao wa Senegal go ya ka ditumalano tsa UN, Dior Fall Sow o ne a etelela pele setlhopha se se neng sa kwala molao wa Senegal wa 1999 o o neng o thibela go segwa ga dirwe tsa tsalo tsa basadi.[ 6]

Go tloga ka ngwaga wa 2001 go ya go wa 2005 e ne e le leloko la Komiti ya Baitseanape ya Aforika ka ga Ditshwanelo le Katlego ya Ngwana.[ 7][8]

Ka 2015 o ne a dirwa Tautona wa Network of journalists in Gender and Human Rights. O ne a rola tiro ka 2017.[ 1]

[1] PORTRAIT: Me Dior Fall Sow, une pionnière toujours aux aguets, Thiey Dakar, 24 November 2017. Accessed 10 March 2020.

[2] "Dior Fall Sow et les droits des femmes : un combat acharné". lepetitjournal.com (in French). Retrieved 2020-03-10.

[3] Samarew (2019-06-24). "Dior Fall Sow, 1ère femme procureure : " le jour où j'ai dit non au pouvoir "". SAMAREW INFOS (in French). Retrieved 2020-03-10.

[4] "Les violeurs ne seront plus punis par des peines qui ne sont pas dissuasives". BBC News Afrique (in French). 2019-12-31. Retrieved 2020-03-10.

[5] Dior Fall Sow, ellesolaire.org. Accessed 10 March 2020.

[6] David Hecht, When a law sweeps in, tradition lashes back, The Christian Science Monitor, February 4, 1999. Accessed 10 March 2020.

[7] Murray, Rachel (2004-12-09). Human Rights in Africa: From the OAU to the African Union. Cambridge University Press. ISBN 978-1-139-45633-3.

[8] Former Members Archived 2020-03-11 at the Wayback Machine, ACERWC. Accessed 10 March 2020.