Jump to content

Moses Tito Kachima

Go tswa ko Wikipedia

Moses Tito Kachima (yo o tshotsweng ka Firikgong a le masome mabedi le bosupa 1945 –a bo a tlhokafala ka Firikgong a le masome mabedi le boferabongwe 2013) e ne e le moeteledipele yo o tumileng wa mekgatlho ya baagi ya Botswana e bile e le mmueledi wa ditshwanelo tsa badiri. O itsege ka seabe sa gagwe jaaka leloko le le simolotseng Lekgotla la Itsholelo, Loago le Setso la Kopano ya Aforika (ECOSOCC), kwa a neng a emetse Borwa jwa Aforika.[1][2]

Moses Tito Kachima
Tsalo27 January 1945
Leso29 January 2013
LetsoMotswana
Ke moBotswana
TiroCivil society leader, labor rights advocate
LephataSouthern Africa Trade Union Coordination Council (SATUCC)
O itsegi kaFounding member of the African Union's Economic, Social and Cultural Council (ECOSOCC)

Botshelo jwa Pele le Tiro

[fetola | Fetola Motswedi]

Kachima o tsholetswe kwa Botswana, mme o ne a nna le seabe ka tlhagafalo mo go lweleng ditshwanelo tsa badiri le mo go lweleng ditshwanelo tsa baagi.[3] O ne a dira jaaka Mokwaledi Mogolo wa Lekgotla la Kgokaganyo ya Mekgatlho ya Badiri ya Borwa jwa Aforika (SATUCC), e leng mokgatlho o o kopanyang mekgatlho ya badiri go ralala Borwa jwa Aforika go rotloetsa ditshwanelo tsa badiri le tshiamiso ya loago.[3][4] Tiro ya gagwe le SATUCC e ne ya mmaya jaaka motho wa botlhokwa mo mekgatlhong ya badiri ya kgaolo.[4]

Seabe mo ECOSOCC

[fetola | Fetola Motswedi]

Ka 2005, Kachima o ne a tlhomiwa go nna leloko la Komiti ya Nakwana ya ECOSOCC, e leng setlhopha sa bagakolodi sa African Union (AU) se se diretsweng go naya mekgatlho ya baagi lentswe mo teng ga ditheo tsa AU le dithulaganyo tsa go tsaya ditshwetso.[2][5] O ne a emela Borwa jwa Aforika mmogo le baeteledipele ba bangwe ba kgaolo. Komiti e ne ya newa tiro ya go thaya motheo wa ECOSOCC, go tlhofofatsa go tsaya karolo ga setšhaba mo ditirong le mo ditshwetsong tsa AU.[2][5]

Diabe tsa ga Kachima mo ditshwanelong tsa badiri le mo setšhabeng sa baagi mo Borwa jwa Aforika di tlogetse tshusumetso ya se nnela ruri. Go nna le seabe ga gagwe mo ECOSOCC go ne ga tlhagisa botlhokwa jwa go kopanya dipono tsa setšhaba mo pusong ya kgaolo.[1][3] O tlhokafetse ka Firikgong a le masome mabedi le boferabongwe 2013,se sa tshwaya tatlhegelo e kgolo mo mokgatlhong wa badiri le mo go bueleleng setšhaba mo kgaolong.[6]

  1. 1 2 "Members of the Interim Standing Committee (ECOSOCC)" (PDF). Africa-Union.org. 29 March 2005. Archived from the original (PDF) on 5 December 2010. Retrieved 6 November 2010.
  2. 1 2 3 Economic, Social and Cultural Council", Wikipedia, 2025-07-30, retrieved 2025-10-02
  3. 1 2 3 "A People: Southern Africa Trade Union Coordination Council." Open Society Foundations, 2007"
  4. 1 2 "Southern Africa Regional Poverty Network"
  5. 1 2 ""REPORT OF THE AU COMMISSION." Peace and Security Department, African Union, 2005"
  6. Blog, Michuzi. "death and funeral announcement". MICHUZI BLOG. Retrieved 2025-10-02.