Nathanael Jones
Nathanael Jones (c. 1624 - 1683), Esq., wa Hendwr, Merionethshire, e ne e le mmoki wa Mo-Wales. O belegetswe kwa parish ya Llandrillo-yn-Edeirnion, morwa wa bobedi wa Maurice Jones, Esq. wa Faerdref Uchaf, mme moragonyana a fudugela kwa Hendwr, Merionethshire, ntlo ya ga Elizabethan ya bogologolo, mo parish e e tshwanang[1]. O ne a tswa mo baroneng ba Kymmer-yn-Edeirnion, mme ka jalo o ne a na le 'Tau e Ntsho ya Powys' mo diatleng tsa gagwe le 'Kymmer-yn-Edeirnion' jaaka sekapuo sa gagwe, go gakologelwa barony ya ga rraagwe.
Tiro ya sesole
[fetola | Fetola Motswedi]Ka nako ya ntwa ya selegae ya kwa Engelane, o ne a tsenela sesole sa Royalist jaaka Lt, mmogo le mogolowe, mme morago a lwa mo Ntweng ya Marston Moor mme a tshwarwa kwa Ntweng ya Ormskirk, ka nako ya go ikgogela morago ga Royalist ka Lancashire.Ka 1652, o ne a nyala Mary Wynn, morwadia le mojaboswa wa ga Humphrey ap Hugh Wynn, yo a neng a rua boswa jwa Hendwr. [2]
Go tloga ka dingwaga tsa bo1650, o ne a simolola go kwala maboko mme e ne e le mmoki yo monnye mo lesakaneng la ga Matthew Owen, 'The Bard of Llangar' . Le fa e le Moatlhodi wa Kagiso, Nathanael o ne a solofetswe go bua Seesimane mo phatlhalatseng, maboko a gagwe a kwadilwe ka Se-Welsh fela.[3]Ka ntlha ya ntwa, o ne a sa kgone go fetsa dithuto tsa gagwe ka go ya kwa Oxford jaaka e ne e le tlwaelo ya lelapa, mme le fa go ntse jalo o ne a sa ntse a rutegile thata ka nako eo. Morwa wa gagwe Maurice o ne a ikwadisa kwa Jesus College ka 20 Mopitlwe 1673/4, a le dingwaga di le 19.[4] Moragonyana o ne a direla jaaka High Sheriff wa Merionethshire ka 1673 mme e ne e le moatlhodi wa kgaolo eo. O ne gape e le moranodi wa dibuka tsa Seesimane go ya go Se-Welsh gore di kgone go balwa ka bophara, mekwalo ya seatla e e falotseng e akaretsa 'Daily Rule' ya ga Taylor le 'The Act of Contentment'. O ne a tlhokafala ka 1683, a na le dingwaga di le 59, mme a tlhatlhamiwa ke morwawe, Maurice Jones[5]
Metswedi
[fetola | Fetola Motswedi]- ↑ Jones, E.D. (1952). "The Brogyntyn Welsh manuscripts: XII". Cylchgrawn Llyfregll Genedlaethol Cymru. 7: 277–315.
- ↑ Burke, B (1866). A Genealogical History of the Dormant: Abeyant, Forfeited, and Extinct Peerages of the British Empire. p. 298.
- ↑ Jones, E.D. (1952). "The Brogyntyn Welsh manuscripts: XII". Cylchgrawn Llyfregll Genedlaethol Cymru. 7: 277–315.
- ↑ Foster, J. (1891). Alumni Oxonienses: 1500-1714: Vol. 2. Oxford. p. 825.
- ↑ Will of Nathaniel Jones, Esq. at the National Library of Wales (SA/1683/89)